Ľudovít Csordák sa narodil 8. februára 1864 v Košiciach, zomrel 28. júna 1937 v Košiciach. V rokoch 1874 – 1881 študoval na reálnom gymnáziu v Košiciach pod vedením V. Klimkoviča. V roku 1883 začal študovať na Škole pre vzdelávanie profesorov kreslenia v Budapešti. V rokoch 1883 – 89 žil v Mníchove. Od roku 1889 do roku 1895 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. J. Mařák). Csordákov pôvod z ukrajinsko-poľskej rodiny jednoduchého krajčíra ho vyradil z prostredia maďarskej maloburžoáznej triedy, aj preto sa upínal na Nemecko a Prahu. Tak sa aj mladý Csordák dostal do Mníchova, odkiaľ mu J. Horálek sprostredkoval odchod na Mařákovu krajinársku špeciálku v Prahe. Csordák bol jediným slovenským významným odchovancom školy J. Mařáka na pražskej akadémii. Mařák o štyri roky skôr (1892) ako Hollósy v Mníchove forsíroval vo svojej špeciálke plenérové maľovanie, teda tvorbu priamo v teréne. Jeho metodika aj výtvarný názor vyplýval z tradičného viedenského romantizmu afektívneho typu. K tomu sa nabaľovali „vlastenecké“ motivácie, neraz idealizujúce skutočný stav národných vecí. Mařák tým inšpiroval aj Csordákove počiatočné rozbehy. Po absolvovaní pražských štúdií žil v roku 1895 v Košiciach. Po pôsobení v Turni nad Bodvou sa usadil v roku 1896 – 1897 v Slanci, od mája 1912 žil v Košiciach. V období rokov 1892 – 1912 sa živil učením kreslenia vo východoslovenských šľachtických rodinách. Oneskoreného uznania sa mu dostalo až v roku 1929, kedy sa zúčastnil pražskej výstavy „Mařák a jeho žiaci“, ktorou sa dostal do českého kultúrneho povedomia. V roku 1895 sa stal členom pražského spolku Mánes; v roku 1907 patril k zakladajúcim členom Nemzeti salónu v Budapešti. Samostatné výstavy mal v Mukačeve (1920), v Plzni (1930), Košiciach (1909); v roku 1932 s Halászom-Hradilom v Prahe, Hradci Králové (1935), Bratislave (1938). Posmrtnú výstavu mal v roku 1937 vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Súborne vystavoval v Slovenskej národnej galérii v Bratislave (1952, 1972). Okrem mařákovského tvorivého vpečatenia a vplyvu maďarského luminizmu Csordák poznal aj plenéristov ruskej peredvižnickej školy. Na základe všetkých týchto podnetov si vytvoril svoj krajinársky typus, v ktorom citlivo pracuje s náladou, svetelnou modeláciou vegetácie a prírody, variabilným koloritom, priestorovou hĺbkou a jemne artikulovaným rukopisom. Dnes sú jeho neoromantizujúce opusy zberateľsky lákavé – tvoria alternatívu k technickej nihilizácii prírody. Zdroj: Polák, J.: Pozostalosť Ľudovíta Csordáka. Kat. výst. Košice, Východoslovenské múzeum 1937; Vaculík, K.: Ľudovít Čordák. Kat. výst. Košice, Východoslovenská galéria, Bratislava, Slovenská národná galéria 1972