Zala Gyorgy sa narodil v roku 1858 v Alsólendve, zomrel v roku 1937 v Budapešti. Prvé výtvarné skúsenosti získaval v rodinnej porcelánke a kameninárskej dielni. Pre nedostatok finančných prostriedkov najskôr študoval za učiteľa kreslenia na technickej univerzite. Po troch rokoch na škole začal tvoriť prvé sochy (Prometeus pripútaný k skale). Na základe tejto práce bol prijatý na štúdium na Akadémii výtvarných umení vo Viedni u profesora Edmunda von Hellmera. Na život študenta si zarábal tak, že pomáhal kresliť chlapcom z bohatších maďarských rodín, ktorí navštevovali Vysokú školu techniky a kreslenia vo Viedni. Pri práci na spoločnej soche Goetheho sa rozhodol z Viedne odísť, lebo mu nevyhovoval konzervatívny duch akadémie. V roku 1880 prichádza do Mníchova. Zalovi pedagógovia prof. Knabel, Wittmann a Nicholas hneď rozpoznali jeho veľký talent a dávali mu prvé výstavné príležitosti. V roku 1884 sa mladý umelec vrátil z Mníchova do Budapešti. V tom čase už získaval povesť skvelého portrétistu, ktorý dokáže charakterizovať psychológiu, výraz, podobu a ducha modelov. Začal dostávať oficiálne sochárske objednávky z najvyšších miest monarchie, vrátane cisárskej rodiny Františka Jozefa. Okrem množstva portrétov a búst vytvoril výnimočné sakrálne plastiky a pamätníky významných politických a spoločenských osobností monarchie (napr. jazdeckú sochu Gy. Andrássyho pred maďarským parlamentom). Za pedagogické, propagačné, reprezentatívne zásluhy a umelecký prínos sa stal čestným členom Maďarskej akadémie vied. Zdroj: Zádor, A., Genton, I.: Müvészeti Lexikon. Budapest 1967, zv. VI. Magyar Festok és grafikusok adattára – Életrajzi Lexikon az 1800 – 1988 (ed. Seregélyi Gy.)