Friedrich von Amerling ( 1803 Viedeň – 1887 Viedeň ) bol rakúsko-maďarský portrétista v rokoch 1835 – 1880, pôsobiaci ako dvorný maliar Františka Jozefa I. . Spoločne s Ferdinandom Georgom Waldmullerom je tiež považovaný za jedného z najvýznačnejších rakúskych portrétistov 19. storočia. Narodil sa na predmestí Viedne ako syn výrobcu zlatých a strieborných drôtov Franza Amerling a jeho manželky Terezy Karglovej. V rokoch 1815-1824 študoval maliarstvo na viedenskej Akadémii výtvarných umení, v rokoch 1824-1826 pokračoval v štúdiu portrétnej maľby uJozefa Berglera na pražskej Akadémii výtvarných umení. V rokoch 1827-1828 pobýval v Londýne , kde študoval portrétnu maľbu a inšpiroval ho portrétista Thomas Lawrence. Potom odcestoval do Paríža, kde študoval u Horacea Verneta , a následne do Ríma , kde sa spriatelil s okruhom skupiny Nazarene . Po návrate do Viedne od roku 1828 pôsobil ako portrétista éry biedermeieru. Predovšetkým velkoburžoázie, dvorskej šľachty (napríklad Lichtensteinovci alebo kniežací rodiny Potockých) a cisárskej rodiny habsburskej. V roku 1878 ho cisár František Jozef I. vyznamenal Rádom železnej koruny III. triedy a zároveň ho povýšil do šľachtického stavu. Potvrdil tak jeho významnú pozíciu viedenského dvorského maliara. Amerling sa spoločensky aj priateľsky stýkal s mnohými osobnosťami, najmä spisovateľov, vrátane židovských (napríklad s Ludwigom Augustom Franklom , ktorý napísal jeho životopis) a s hudobnými skladateľmi (napr. s Franzom Lisztom). V roku 1858 získal hrad Gumpendorf, ktorý vybavil cennými umeleckými predmetmi. Ďalej mal domček s ateliérom vo viedenskej štvrti Neubau, ktorý dnes pod názvom Amerlinghaus slúži ako jeho múzeum.