Maďarský maliar, jeden z prvých , ktorý bol schopný maľovať v slobodnom povolaní a živiť sa umením ako maliar, grafik, fotograf. Vol členom Maďarskej akadémie vied. Miklos Barabas býva považovaný za jedného z najvýznamnejších majstrov maďarského biedermeierovského maliarstva, patrí tiež k prvým maďarským profersionálnym fotografom. Členstvo v Maďarskej akadémii vied si vydobyl predovšetkým ako prestížny maliar portrétov. Narodil ako dieťa chudobnej rodiny, jeho otcom bol János Barabás a matkou Terézia Gaál. Počas študentských rokov mal ledva na prežitie, ale neprestal oduševnene kresliť, čo mu napokon začalo poskytovať skromné živobytie. Svoje prirodzené kresliarske schopnosti mohol dlho rozvíjať iba sledovaním iných majstrov a maliarskym samovzdelávaním. Už v mladom veku sa ukázalo, že mal mimoriadne nadanie pre portrétnu maľbu. Spočiatku iba kreslil svojich spolužiakov, neskôr si trúfol aj na takých majstrov, akými boli Zsigmond Katona či barón Simon Keményi. Pravidelné maliarske štúdium začal na škole kreslenia v rumunskom Sibiu (1825), bol však nespokojný s tamojším príliš akademickým prístupom. Po zastávke v Kluji sa stal študentom talianskeho majstra Gentiluomo, od ktorého sa naučil základom olejomaľby. V roku 1829 odcestoval do Viedne, aby pokračoval v štúdiu na tamojšej AVU. Frustrovalo ho však, že väčšina výuky portrétnej maľby prebiehala na základe štúdia sadrových modelov. Maliar, ktorý hovoril vynikajúco po rumunsky , sa v roku 1831 presťahoval do Bukurešti pod záštitou generála Kisseleva , kde sa stal módnym a čoraz viac vyhľadávaným portrétistom. Najviac ho však ovplyvnili pobyty v Ríme a v Benátkach, kam chodil najmä do galérií a palácov, kde študoval kompozičné princípy a farebné harmónie veľkých talianskch majstrov. Štúdium rozšíril o akvarel a ním potom maľoval aj v Bologni a Florencii.V roku 1839 kúpil vinohradnícke panstvo v Pešťbudíne, na ktorom postavil známu vilu Barabás – dnes centrum kultúrnych aktivít. Okrem portrétov (Szechényi, Petofi) maľoval aj žánrové motívy a krajinky. Ťažké obdobie prežíval v rokoch Bachovho absolutizmu, ale napokon sa mu podarilo iniciovať založenie Zväzu výtvarných umelcov. Bol jeho predsedom od roku 1862 až do smrti. V roku 1883 mu bol udelený Rád rakúskej cisárskej železnej koruny.