Janko Alexy sa narodil 25. januára 1894 v Liptovskom Mikuláši, zomrel 22. septembra 1970 v Bratislave. V roku 1912 pracoval ako kominársky pomocník v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1913 – 1915 bol lekárnickým praktikantom v Prievidzi. V rokoch 1916 – 1917 študoval na Filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, počas 1. svetovej vojny v rokoch 1917 – 1918 bol odvelený ako vojak rakúsko-uhorskej armády na ruský a taliansky front. Na Akadémii výtvarných umení v Prahe počas rokov 1919 – 1925 študoval u prof. Bukovaca, Pirnera a Švabinského. Ako študent sa v roku 1919 zúčastnil vedeckej výpravy na Slovensko. Vytvorené kresby zostavil do albumu reprodukcií „Obrázky zo Slovenska“ (1920). Od augusta do decembra 1919 absolvoval študijný pobyt v Paríži. V roku 1922 založil s G. Vámošom študentský literárny časopis Svojeť. V roku 1923 absolvoval pedagogické skúšky na Českom vysokom učení technickom a na Karlovej univerzite v Prahe. V rokoch 1924 – 1928 pôsobil ako suplujúci profesor slovenčiny a kreslenia v Bratislave, od roku 1929 ako výtvarník v slobodnom povolaní v Turanoch, kde spolupracoval s Milošom Bazovským a Zolom Palugyayom. V roku 1932 sa presťahoval do Piešťan, kde zorganizoval umeleckú kolóniu (1934 – 1935). V rokoch 1940, 1942 absolvoval pobyty na Sliači a v Tatrách a v roku 1942 sa tiež stáva spoluzakladateľom Vlastivedného múzea v Liptovskom Mikuláši. Od 1945 do 1946 žil v Čáčove pri Senici. Zvyšok života prežil Alexy čulým kultúrnym, tvorivým a spoločenským spôsobom v Bratislave. Prínos Janka Alexyho treba vidieť najmä pri hľadaní modernistických prvkov akéhosi funkčného národného slohu (secesia, postimpresionizmus, expresionizmus). Táto etapa bude kulminovať v rokoch 1929 – 1933. Koncom 30. rokov a v rokoch druhej svetovej vojny sa tento modernistický folklorizmus zmierni a nasleduje obdobie atmosféricky cítených vedút a historických miest (Bratislava, Košice, Nitra, Trenčín). Treťou dôležitou oblasťou je Alexyho práca v pastelových médiách, kde dochádza k simplifikácii tvarov, k racionalizovaniu témy, avšak nad všetkým dominuje nehýrivý kolorizmus senzuálneho typu (odvodený od charakteru ľudových textílií). Zdroj: Hronský, J. C.: Janko Alexy. Bratislava 1934; Váross, M.: Alexy. Bratislava 1944; Güntherová-Mayerová, A.: Janko Alexy. Bratislava 1949; Veselý, M.: Janko Alexy. Bratislava 1967; Halaša, P.: Janko Alexy (personálna bibliografia). Martin 1974; Abelovský, J.: Janko Alexy – súborné dielo. Kat. výst. Bratislava, Slovenská národná galéria 1984.