Imrich Weiner-Kráľ sa narodil 26. októbra 1901 v Považskej Bystrici, zomrel 11. augusta 1978 v Bratislave. V rokoch 1919 – 1922 študoval na Českom vysokom učení technickom a na Umeleckopriemyslovej škole v Prahe architektúru a maliarstvo, od roku 1922 na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe (prof. Döhring, Heupl-Siegen), od roku 1923 na Akadémii výtvarných umení v Berlíne, od roku 1924 na École des Beaux-Arts v Paríži. Tam tiež krátko pôsobil v ateliéroch Colarossi a Grande Chaumiére. V roku 1924 sa vrátil na Slovensko a žil v Považskej Bystrici. V rokoch 1926 – 1927 absolvoval vojenskú službu, potom pôsobil ako kreslič, lyžiarsky tréner, úradník. V roku 1930 absolvoval niekoľkomesačný pobyt v Paríži a v období rokov 1930 – 1932 absolvoval viaceré cesty po západnej Európe (v Nemecku pobyt v Bauhase v Dessau). Od roku 1932 – 1939 pôsobil v Bratislave, počas rokov 1939 – 1950 žil vo Francúzsku, kde sa zapojil do hnutia odporu. Po roku 1945 pracoval ako pracovník a neskôr vedúci Československej informačnej kancelárie v Paríži. V roku 1950 bol vyhostený z Francúzska (kde zanechal u svojej dcéry väčší počet poeticko-surreálnych obrazov), potom až do konca života žil v Bratislave. Bol členom Maďarskej spoločnosti pre vedu, literatúru a umenie, SUM a bratislavského Kunstvereinu. V roku 1946 vstúpil do Umeleckej besedy Slovenska. Okrem maliarstva sa venoval aj grafike (cyklus drevorytov „Bratislava“, 1936 – 1937, cyklus drevorezov „Cesta“, 1946). Samostatne vystavoval v Žiline (1929 – 1930), Bratislave (1930, 1933 s Gwerkom, 1936 s F. Malým, 1958, 1961, 1966, 1971 – 1972 s F. Malým, 1985), v Brne (1936 s F. Malým), Zaandame (1938), Amsterdame (1938), Rouene (1947), New Yorku (1947), Rio de Janiero (1949), Coulomniers (1959), Prahe (1962), Los Angeles (1969). Súborné výstavy mal v Trenčíne (1986, Galéria M. A. Bazovského), Čadci (1987, Kysucká galéria) a Bratislave (Slovenská národná galéria, 1991 – 1992). Weiner-Kráľ sa prvýkrát etabloval ako svojrázny výtvarník sériou ironizujúcich a sarkastických sociálnych námetov z bratislavskej periférie (najmä z vykričanej štvrte Vydrica). V 30. rokoch 20. storočia patril k tvorcom slovenskej „folkloristickej“ verzie surrealizmu alebo poetického nadrealizmu. Táto jeho tvorba s básnickou logikou obrazovej kompozície, kde reálne veci vstupujú do proporčne rôzne riešených nereálnych (ale obrazovo opodstatnených) súvislostí, patrí k vrcholom klasickej slovenskej medzivojnovej moderny. Po krátkej epizóde schematizmu v 50. rokoch sa Weiner-Kráľ vrátil k imaginatívnej maľbe. Súbežne s komornou maľbou sa autor sústavne venoval akvarelovej tvorbe, kde viac rešpektuje vizuálny rámec krajinárskych a figurálnych námetov, ale vo farbe nechýba istá snovosť a lyrika. Zdroj: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945. Bratislava 1960, s.141 – 144; Váross, M.: Imro Weiner-Kráľ. Bratislava 1963; Peterajová, Ľ.: Kapitola z dejín slovenskej výtvarnej moderny (K 70. narodeninám I. Weinera-Kráľa). Výtvarný život, 15, l970, l0, s. 11 – 14; Ilečková, S.: Imro Weiner-Kráľ (1901 – 1978). Katalóg Slovenskej národnej galérie. Bratislava 1991; Srnenská, D., Münzová, A.: Imro Weiner-Kráľ. Bratislava 2002.