Jozef Kollár sa narodil 8. marca 1899 v Banskej Štiavnici, zomrel 21. októbra 1982 v Banskej Štiavnici. Počas 1. svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918 bol vojakom rakúsko-uhorskej armády na rumunskom a talianskom fronte. Od roku 1919 študoval na súkromnej škole E. Halásza-Hradila v Košiciach, dva roky (1920 – 1921) na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Knier) a v rokoch 1922 – 1929 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Rudnay). V roku 1931 bol na študijnom pobyte v Taliansku. Od roku 1931 žil a tvoril v Banskej Štiavnici, ku ktorej sa viaže veľká časť jeho ikonológie. V období rokov 1935 – 1936 pôsobil v Alexyho maliarskej kolónii v Piešťanoch. Samostatne vystavoval v Košiciach (1931), Nových Zámkoch (1932, s Alexym, Bazovským a Palugyayom), Topoľčanoch (1932, s Alexym, Bazovským a Palugyayom), Košiciach (1933, s Alexym, Bazovským, Palugyayom a Žamborom), Bratislave (1936, 1939, 1942 s J.Ilečkom, 1944, 1968), Prahe (1937). Súborné výstavy mal v galériách a múzeách v Banskej Bystrici (1965), Banskej Štiavnici (1965), Liptovskom Mikuláši (1966), Martine (1967), Nitre (1968), Banskej Štiavnici (1969, 1979, 1983), Banskej Bystrici (1973) a v Bratislave (1973, 1979). Vo svojej tvorbe neustále inklinuje k motívom štiavnického regiónu, čo je v jeho tvorbe badať počas celej umeleckej genézy. Rovnako sa vracia aj k témam, ktoré už raz zachytil vo svojich raných dielach, osobitne k štiavnickému trhu, okolitej krajine či zátišiam s kvetmi, ale aj k portrétom známych i menej známych ľudí a osobností. V roku 1972 mu bol udelený titul národného umelca. V jeho výtvarnom diele dominuje krajinomaľba. Ako maliar sa usiloval o expresívnejšie vyjadrenie zmyslového vzťahu k prírode. Okrem krajinomaľby rozvíjal aj žánrovú tvorbu. Kľúčovým bodom jeho maliarskeho vývinu bolo pôsobenie v piešťanskej maliarskej kolónii (1935 – 1936). V dotyku so senzualistami Alexym a Palugyayom tu objavuje svoj typický, interne azda až symbolický motív topoľov týčiacich sa nad horizontom vegetácie a krajiny. Kollárovu tvorbu dnes môžeme interpretovať ako jeden z dôležitých príkladov senzualistického smeru našej medzivojnovej maľby (Gwerk, Palugyay, Koreszka, Flache, Ruttkay-Nedecký a ďalší). Na rozdiel od niekdajších symbolistických a secesných východísk však prevážil civilizmus, poetický zámer a bezprostredný farebný temperament. Zdroj: Vaculík, K.: Jozef Kollár. Bratislava 1970; Petránsky, Ľ.: Jozef Kollár. Bratislava 1978.